Na vrchu Omei bolo veľa kláštorov. Mnísi vo veľkých kláštoroch boli bohatí,, mnísi v malých chudobní.
Raz prišiel jeden chudobný z malého kláštora k bohatému mníchovi vo veľkom kláštore, aby sa s ním rozlúčil. Chcel sa totiž vybrať na púť do Putuošanu, ostrova vo východnom mori.
Bola to ďaleká cesta a viedla cez vysoké vrchy a dravé rieky. Bohatý mních sa divil. "Čo si berieš na cestu?" opýtal sa. "Len pohárik a misku na trochu ryže, čo si vyžobrem."
"Aj ja mám v úmysle ísť do Putuošanu", povedal bohatý mních. "Už dlhšie robím prípravy na cestu, ale ešte sa nemôžem vybrať, lebo mi stále niečo chýba. Priateľ môj nazdávam sa, že si to predstavuješ veľmi jednoducho."Po vyše roku sa chudobný mních vrátil zo svojej púte a rozprával bohatému o svojich zážitkoch. Ten bol akýsi rozpačitý a stále tvrdil, že jeho prípravy na cestu ešte nie sú ukončené.
No comments:
Post a Comment