Genetická pamäť určite existuje. Môžete sa o nej presvedčiť denne tak ako ja i vy. Postačí vám na to jeden večer strávený v reštaurácii v spoločnosti vášho partnera, alebo ak chcete vlastne s akýmkoľvek mužom.
Zakaždým, keď som išla s priateľom na večeru, sadla som si na akúkoľvek ponúknutú stoličku. Ak bola chrbtom do miestnosti, priateľ si sadol na miesto oproti. Samozrejme ak som si sadla na miesto, odkiaľ bol výhľad na celú miestnosť, partner vyzeral veľmi nešťastne a chcel si vymeniť miesto. Spočiatku mi to nevadilo a rada som mu vyhovela, avšak neviem, prečo by som sa stále mala prispôsobovať ja jemu, takže som mu povedala, že tu budem proste sedieť ja a že tentokrát si miesta nevymeníme. A tak si môj priateľ, aj keď s neochotou, sadol chrbtom do miestnosti.
Celý čas bolo na ňom vidno ako nepohodlne sa cíti a nemôže sa uvoľniť. Nikdy predtým si neuvedomil, že si na verejnosti vyberal vždy rovnaké miesto. jednoducho akoby počúval vnútornému varovnému hlasu: "Maj sa na pozore! Buď bdelý!"
Jediným možným vysvetlením v tomto prípade bola teória genetickej pamäti - vedel, že nesmie sedieť "chrbtom ku vchodu do jaskyne".
No comments:
Post a Comment